ktfmk

Áno, isteže, všetci sme sa stretli s nepísanou poučkou o tom, že tretie tisícročie ponúka rôznorodosť zdrojov informácií či u vás doma alebo bežne na ulici. Ich dostupnosť je omnoho ľahšia ako kedykoľvek predtým, hlavne s nárastom internetu, pričom sa často zabúda, že kvantita ešte nezaručuje kvalitu.

Už sme si zvykli na to, že mnoho z informácií býva selektovaných z veľkého množstva na základe modelu sveta v ktorom žijeme. Vždy nás všeobecne priťahovali informácie, ktoré vyvolávajú emocionálne vzrušenie. Hlavnou našou spojkou k informáciám sa stali tlačové agentúry, noviny a televízne spravodajstvo. Spoliehame sa na to, že to čo pozeráme v televízií a čítame v denníkoch alebo na spravodajských weboch sú informácie z overených zdrojov. Koľko však z nich je relevantných a pravdivých? Položili ste si niekedy túto otázku skôr ako ste niečomu uverili?

  Ono asi záleží na tom kto má aké preferencie a všeobecný rozhľad o tom čo sa deje okolo neho. Nehovorím o tom, že ak sa hovorí o Ukrajine musíte byť historikom aby ste pochopili, čo sa tam deje. Nemusíte byť hneď detektívom aby ste sa dovtípili o tom kto  a ako viedol anti-kampaň v prezidentských voľbách.  

Naše média sa k mnohým z káuz stavajú laxne a šíria iba to čo im je dopredu predostreté a ďalej nepátrajú. Isteže, chápem, niet času na preverovanie ak sa hlavne očakáva, že to čo povie „kompetentná“ osoba je pravdivé. No v takomto prípade by sa očakávalo, že sa poskytne priestor aj druhej strane aby informácie boli vyvážene. Protistrana by mala byť samozrejme rovnocenným partnerom. Taktiež by bolo dobré prestať byť, či už čitateľským alebo diváckym, žurnalistickým alebo spravodajským obmedzencom a riadiť sa tým, čo vám povie vnútorný hlas, ak vám niekto zakazuje pravdu. Ak sa zámerne nechcete podieľať na tom, čo vám samotným v osobnom živote prekáža a to je klamstvo. Existujú aj kvalitní novinári, ktorí svoju prácu robia poctivo, ale napríklad  je im odopieraný mediálny priestor. Hlavne v mainstreamových médiách, no vždy sú tu i alternatívne cestičky ako dostať pravdu medzi ľudí.

Každý z nás má svoje preferencie a rôzne záujmy. Tak to je aj s médiami a ich majiteľmi, s politikmi, novinármi a s celým týmto systémom s ktorým ticho súhlasíme. Je našou chybou, že sa spoliehame na to čo nám je prezentované. Je to ako s prvým dojmom, ktorému hneď uveríme. Myslím, že mnoho z nás sa stretlo so situáciou, keď sme zmenili názor.

 Hovorím o našej lenivosti, ktorá sa usídlila v našich obývačkách, v našich mozgoch a o pohodlnom živote, ktorý by mnoho z nás nemenilo, tým že sami nevyvíjame tlak na média aby pátrali po pravde a odpovediach. Dokonca sa s tým zmierujeme, že to čo sa na nás pácha pyramídovým systémom (od politikov cez média až k občanom) je u nás brané niečo ako samozrejmosť.